An Open Letter on TTIP (In Slovak)

TTIP

Otvorený list Európskemu parlamentu, Rade Európy, Európskej komisii a národným parlamentom členských krajín EÚ

Európska únia a Spojené štáty americké aktuálne prejednávajú Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií (Transatlantic Trade and Investment Partnership) – dohodu o slobodnom obchode a investíciách známu aj ako TTIP. Vyjednávania sa sústreďujú najmä na obmedzenie ciel a zníženie regulačných bariér pri vzájomnom obchodovaní. Ďalšie oblasti zahŕňajú mechanizmus urovnávania sporov medzi štátom a investormi (investor-state dispute settlement, ISDS) a dosahovanie vyššej účasti malých podnikov na európsko-americkom obchodnom styku. V EÚ bude musieť byť dohoda prezentovaná v Rade Európy a v Európskom parlamente, pričom so znením musia súhlasiť obe tieto inštitúcie. Potom musia dohodu ratifikovať národné parlamenty všetkých 28 členských krajín EÚ.

Viac medzinárodného obchodu medzi rozvinutými krajinami prináša jednoznačné a hmatateľné hospodárske pozitíva pre všetky zúčastnené strany. Aj keď je možné diskutovať o ich rozmere a rozdelení medzi jednotlivými obchodnými partnermi, slobodnejší obchod jasne prináša viac prosperity, nie menej.

Musíme mať na pamäti, že v demokratickom svete vzájomne neobchodujú krajiny alebo vlády. Sú to ľudia – spotrebitelia a firmy – koho nápady a produkty prekračujú národné hranice. Sú to ľudia – spotrebitelia a podnikatelia – kto sú hlavní hráči ale aj dobrodinci slobodného obchodu. Úlohou vlád by preto nemalo byť obmedzovanie ľudského konania, ale jeho podpora. Otázka, ktorú by si vlády mali klásť nie je „Koľko slobodného obchodu by sme mali dovoliť?“, ale „Čo môžeme spraviť pre viac slobodného obchodu?“

TTIP nie je prvá príležitosť, pri ktorej Európa otvára svoje hranice pre obchod a investície. Vytvorenie spoločného trhu primälo jednotlivé členské krajiny obmedziť svoju moc využívať prostriedky daňovníkov na podporu upadajúcich firiem, ale tiež odstrániť nástroje svojvoľnej a nevypočítateľnej legislatívy – využívanej na ochranu upadajúcich firiem pomocou necolných bariér (napr. regulácie, technické normy a pod.). Odmietnutie tejto moci a nástrojov však neznamená, že sme začali žiť bez pravidiel alebo ochrany spotrebiteľa. Vnútorný európsky trh ukazuje, že viac obchodu a viac prospechu pre spotrebiteľa sú úplne kompatibilné.

Pred posledným kolom rozširovania EÚ viacerí predpovedali pokles príjmov a životných štandardov, oslabenie spoločenskej zmluvy a ďalšie nástrahy. K naplneniu týchto hrozieb nedošlo. Rovnaké argumenty sa používali v Spojených štátoch amerických pri vyjednávaní o Severoamerickej dohode o voľnom obchode (North American Free Trade Agreement, NAFTA), a aj tie sa ukázali rovnako neopodstatnené.

Jasné pravidlá prinášajú viac demokracie, nie menej. TTIP a ISDS neohrozujú národnú suverenitu alebo demokratickú správu vecí verejných. ISDS nijako neovplyvní moc suverénnych štátov regulovať vlastné hospodárstvo. Súčasné fungovanie arbitráží nenasvedčuje o náklonnosti voči investorom. Výsledky arbitrážnych procedúr ukazujú, že 50 % ukončených arbitrážnych prípadov proti členským krajinám EÚ nevyhrali investori, ale štáty a ďalších 26 % skončilo dohodou.

Na právo investora hľadať nezávislého (nenárodného) arbitra by sa malo nahliadať v pozitívnom svetle a nemalo by sa zabúdať na to, že takáto možnosť je tu dokonca aj bez ISDS. Koniec koncov, právo na spravodlivý a nestranný súd je cnosťou, ku ktorej sa demokracie hrdo hlásia. Nie je vôbec naivné predpokladať, že aspoň v niektorých prípadoch sporov medzi investorom a vládou národné súdy vydávajú zaujaté rozhodnutia, buď kvôli otvorenému alebo skrytému tlaku zo strany vlády alebo dokonca kvôli prostému národnému sentimentu. Nie je toto tiež dôvod, prečo medzinárodné športové zápolenia rozhodujú nestranní rozhodcovia?

No a nakoniec, nevyhnutnosťou pre vládu práva sú jasné a predvídateľné pravidlá. ISDS mechanizmus obnažuje možné súdne poplatky arbitráží, ktoré musia štáty uhradiť, čím prispieva k dôkladnejšej analýze dopadov vládnych regulácií. ISDS je tiež prostriedkom k znižovaniu regulačných nástrah a zvýšeniu zahraničných investícií. V súčasných podmienkach neustále rastúcej globálnej konkurencie by EÚ mala využiť príležitosť zapojiť sa do bližšieho vzťahu s krajinou, s ktorou オンライン カジノ zdieľa spoločné hodnoty.

TTIP a ISDS nesú so sebou aj určité aspekty, o ktorých treba poctivo diskutovať.

Za prvé, je nanajvýš dôležité zabezpečiť integritu TTIP a ISDS, čo znamená, že žiadne politiky alebo produkty by z nej nemali byť vylúčené. Aj ten najmenší kompromis môže otvoriť Pandorinu skrinku výnimiek, špeciálnych privilégií a favorizovania, ktoré sú so slobodným obchodom absolútne nekompatibilné. Výnimky by viedli k lobingu za ďalšie výnimky a teda by podkopali podstatu celej dohody.

Za druhé, je nevyhnutné predchádzať plazivej regulácii. Väčšina bariér, ktoré sa majú odstrániť, sú necolného charakteru, takže sa začnú objavovať argumenty o tom, ktoré pravidlá adoptovať a do akej miery. Nesmieme zabúdať, že „harmonizácia“ pravidiel a regulácií nemusí nevyhnutne viesť len k jednoduchším pravidlám, ale aj k väčšiemu počtu pravidiel. Pridanie európskej regulácie k americkej a naopak môže priniesť prebujnenie byrokracie. Podstatou regulačnej „harmonizácie“ by malo byť zjednodušenie prebytočných regulácií a štandardov za účelom odstraňovania zbytočných nákladov a prenášania benefitov na spotrebiteľov prostredníctvom nižších cien a lepšieho výberu. Dva vedúce svetové obchodné bloky postupujúce podľa jedného zoznamu pravidiel môžu vytvoriť len viac poriadku, nie menej.

My, 14 signatárskych think tankov a organizácií zo 8 členských krajín EÚ združených v sieti 4liberty.eu, apelujeme na Európsku komisiu, Európsky parlament a národné parlamenty, aby sa rozhodovali na základe záverov poctivého ekonomického výskumu a aby prijali TTIP a jej súčasti, vrátane ISDS.

Signatári:

Academy of Liberalism (Estonia)

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

LFMI – Lithuanian Free Market Institute (Litva)

CETA – Centrum ekonomických a tržních analýz (Česká republika)

Institute for Market Economics (Bulharsko)

Nadácia F. A. Hayeka

FOR – Civil Development Forum (Poľsko)

Svetilnik – Društvo za promocijo svobode (Slovinsko)

Centrum liberálních studií (Česká republika)

Hungarian Free Market Foundation (Maďarsko)

Fundacja Industrial (Liberté!) (Poľsko)

Visio Institute (Slovinsko)

Republikon Institute (Maďarsko)

Projekt Polska Foundation (Poľsko)

INESS
4liberty.eu